Širšie vzťahy - poloha objektu Vista tower

Základný kontext

Mestská štvrť Dvory IV má atraktívnu polohu s dobrou dopravnou obsluhou a dostupnou občianskou  vybavenosťou. Nákupné a oddychové centrum Aupark je vzdialené vzdušnou čiarou niečo cez 200 metrov, nábrežie Dunaja okolo 700 metrov , Rybné námestie na okraji historického jadra je vo vzdialenosti  asi 1 200 m a rovnaká vzdialenosť je medzi východným okrajom štvrte a Šafárikovým námestím.

Dá sa teda povedať, že obyvateľ Dvorov IV má centrum mesta v pešej dostupnosti. Presnejšie , mohol by mať, pokiaľ by boli dobudované  pešie (a cyklistické) prístupové komunikácie.

Štvrť Dvory IV má rozlohu okolo 49 ha a ponúka bývanie pre cca 12 000 obyvateľov.

Zámerom Projektu Šrobárovho námestia a jeho súčasti polyfunkčného domu VISTA - je dobudovanie mestskej štvrte, formovanie štandardného mestského námestia s aplikáciou parkových prvkov v jeho štruktúre.

Poloha Vista tower

Objekt Vista Tower sa nachádza vo vnútornom pláne Petržalky. Jej poloha v priesečníku osí Panónská a Bosákova ju predurčuje pre lokálnu dominantu a orientačný bod. Hmotové riešenie a tvar výškovej časti bol navrhnutý veľmi citlivo. Zalomený tvar budovy reflektuje Panónsku cestu, ktorá sa na tu otáča k centru a symbolizuje tak vstupnú brány do mesta.

Na urbanisticko-architektonickom digitálnom 3D modeli bolo preukázané že Vista Tower ako lokálna výšková dominanta a orientačný bod prispieva k artikulácii priestoru: ukončuje hlavné kompozičné a priehľadové osi. Zalomený tvar budovy reflektuje Panónsku cestu, ktorá sa na tomto mieste otáča k centru a symbolizuje tak vstupnú brány do mesta z juhu. Z pohladu z Bosákovej ulice bude ukončením ulice Farského, ktorá dnes končí v spleti viaduktu a železničnej trate. 

Širšie spoločenské a urbanistické súvislosti 

Aktuálny stavebný rozvoj v Bratislave, svedčiaci o hospodárskom raste spoločnosti, sa prejavuje v značnej miere aj v najväčšej mestskej časti Petržalke. Všeobecným znakom novej výstavby, nielen v Bratislave, je dynamika týchto procesov, na ktorú mestá a ich obyvatelia neboli pripravení, ktorá však nemá adekvátnu odozvu pri formovaní verejných priestranstiev –mestských priestorov. Metodika územných plánov nedostatočne reaguje na nové spoločenské a hospodárske podmienky, územné plány zón pokrývajú len malú časť území miest a nie je po nich dopyt.

Direktívne centrálne plánovanie - dominujúce taktiež v oblasti urbanizmu, sa po skončení totality postupne zmenilo na značne dramatický rozvoj miest, a to bez primeranej  regulácie týchto procesov.

Občania síce získali právo slobodného vyjadrovania názorov, ale zatiaľ ho využívajú prevažne len na vyjadrenie protestných postojov, často podľa zásady „susedov zisk je moja strata a strate je treba zabrániť“. Je takmer isté, že občania sa vždy skôr zhodnú na tom čo nechcú, ale jedným zo znakov vzniku vyspelej občianskej spoločnosti u nás bude to, že si občania spontánne vyžiadajú, aby sa na ich mestskú štvrť obstaral územný plán zóny, ktorý by priniesol víziu jej rozvoja a pravidlá regulácie pre všetky pozemky.

Pokiaľ nepristúpime k spracovávaniu štandardných urbanistických nástrojov, budú developeri definovať svoje ciele, občania podpisovať petície a štátna správa či samospráva riešiť dilemu, ako udržať rovnováhu medzi potrebou rozvoja na jednej strane a zachovania stability na strane druhej.